„Nech sa páči, vstúpte!“ - stravovacie karty otvárajú hosťovi dvere do reštaurácie

Myšlienka „stravného“ nespadla na Slovensko ako blesk z jasného neba. Rodila sa postupne v deväťdesiatych rokoch, keď vznikali súkromné spoločnosti a zanikali štátne kolosy. Aj s ich dobre fungujúcimi jedálňami. Od zmlúv s neďalekými reštauráciami či donášky jedla do firmy sa postupne prepracovala ochrana zamestnancov – a povinnosť poskytnúť im jedno teplé amobe karta doxx h jedlo denne, ak pracovali aspoň štyri hodiny – až ku gastrolístkom.

Účastníci päťuholníka firma–zamestnanec–reštaurácie–štát–emitent mohli byť spokojní. Určite sa však nepočítalo so šiestym účastníkom gastrolístkového vzťahu – obchodom. Lístkami sa platilo za potraviny, v niektorých regiónoch, žiaľ, za hocičo. A tak mnohé hlasy volali po zmene systému a nahradení iným – priamym peňažným príspevkom alebo zákazom platiť gastrolístkami inde než v zariadeniach spoločného stravovania (a teda za to teplé jedlo). V reštauráciách panovali rôzne názory; najmä v závislosti na tom, či gastrolísky akceptovali alebo nie.

„Zrušenie stravných lístkov určite zníži obrat v hoteloch a reštauráciách mestského typu. Aj v našom zariadení tvoria obedy za stravné lístky takmer 80 percent,“ hovorila vtedajšia riaditeľka hotela Club v Kežmarku Anna Chebenová. amobe edenred 2

„V oboch našich reštauráciách sa dá platiť gastrolístkami, najviac počas obedového menu. Ich zrušenie samozrejme zníži počet zákazníkov, aj keď doba pokročila aj v gastronómii a ľudia do reštaurácii počas obeda chodiť budú,“ myslel si Andrej Gogola, spolumajiteľ reštaurácie Pulitzer U zlatého jeleňa v Bratislave.

Peter Ilavský, riaditeľ hotela Grand v Trenčíne, tiež hovoril o významnom využívaní gastolístkov v ich hotelovej reštaurácii: „Niektoré spoločnosti už plánovali vybehnúť na trh s platobnými kartami miesto klasických gastráčov a určite by to uľahčilo prácu i čas našim zákazníkom i personálu.“

No, a stalo sa to skutočnosťou. Dokonca od začiatku tohto roka musia vydavatelia plniť zákonnú povinnosť – prejsť na stravovacie karty. Na druhej strane získal v marci 2021 zamestnanec právo rozhodnúť sa, či si „stravné“ želá ako priamy finančný príspevok k výplate alebo stravovaciu kartu. platba terminál pxb Výhody druhej možnosti podčiarkujú odborníci zdravovedy a výživy, ale aj sociológovia, psychológovia a, samozrejme, aj samotné reštaurácie, ktorých koncept počíta s ponukou obedov počas bežného dňa. Podľa prieskumov totiž až štyrom pätinám prevádzok klesla návštevnosť, čo vidno na prvý pohľad. Mnohé stálice horeca scény sú zatvorené, s obmedzeným otváracím časom, zúženou ponukou, prípadne poloprázdne.

„Aj keby reštaurácia uprednostňovala platby v hotovosti, doba je už inde. Až 70 percent všetkých platieb v našej reštaurácii prebieha cez platobný terminál. No a keď môže hosť platiť kartou z banky – kreditnou či debetnou, prečo by nemohol gastro-kartou? V každom prípade je u nás vítaný a hovoríme mu to aj takouto formou,“ spolumajiteľ reštaurácia Bella Italia v Šamoríne Tibor Darida dodáva, že spolupracujú s troma vydavateľmi stravovacích kariet. Reštaurácia má dobré meno vďaka kvalitným službám, ktoré obhájila aj v TV projekte Na nože – ako premiérová. Prijímanie stravovacích kariet sa však tiež podieľa na vysokej návštevnosti. „Sú praktickým riešením. S menšou administratívou, jednoduchšou manipuláciou, rýchlejšou platbou a u zákazníka to budí dôveru. Tak ako v otvorenej kuchyni vidí prípravu svojej pizze, vie si predstaviť transparentosť nášho podnikania, je čisté a v duchu zákonných pravidiel. Navyše reštaurácia takýmto spôsobom získa viac informácií, viac štatistických údajov,“ Tibor Darida z nich vie vyčítať, ako sa ponukou trafili do želaní a preferencií hostí, kedy prichádzajú, koľko a za čo platia, kedy treba posilniť personál, ako a čo zmeniť v prevádzke, aby bola „guest friendly“ – maximálne ústretová voči zákazníkom a zároveň efektívna, podnikateľsky zdravá, zisková.

Hosť má zároveň lepší prehľad o zostatku stravného na karte, kam mu môže prichádzať nielen príspevok od zamestnávateľa. „Viacero vydavateľov poskytuje rôzne zľavy, napríklad bonusy po zaplatení za určitý počet obedov. Niektoré ponúkajú možnosť zbierať s kartou body, ktoré môžu zákazníci využiť aj pri nákupoch inde,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Asociácie moderných benefitov Ing. Juraj Králik. AMOBE združuje vydavateľov stravovacích kariet (a gastrolístkov, keďže prechod je postupný). Zároveň dodáva, že proces nebrzdí žiaden technický problém. Vydavatelia kariet sú pripravení poskytnúť platobný terminál reštaurácii, ktorá doteraz využívala len platby v hotovosti. Ak už terminál používa, stačí stravovacie karty len technologicky pripojiť.

“Poplatky vydavateľom sú nižšie než pri gastrolístkoch, pretože odpadá celá fyzická manipulácia,“ poteší reštaurácie Juraj Králik, „a za ne získavajú reštaurácie aj marketingové dáta. Vydavatelia ponúkajú vytvorenie a správu lojalitných programov. Tie potom motivujú zákazníkov k opakovanej návšteve gastrozariadenia a vytvoreniu stabilnej komunity klientov. Umožňujú individuálne nastaviť balíky marketingových propagačných služieb.“

Hostia - zamestnanci považujú stravné za štvrtý najdôležitejší sociálny nástroj, pred flexibilným pracovným časom, odmenami pri jubileách či príspevkom na rekreáciu. Prekračuje dokonca pojem benefit a stáva sa automatickou súčasťou vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Mimochodom, v prieskume agentúry 2muse len 34 percent respondentov uprednostnilo ako stravné priamy finančný príspevok, z neho však potom len štvrtina slúži na zaplatenie jedla v reštauráciách. Namiesto 200 mil eur sa tak prevádzkam spoločného stravovania ujde len 40-50 mil. Našťastie takmer polovica zamestnancov naďalej využíva gastrolístky či ich mladšie a modernejšie sestry stravovacie karty. Aj z toho vidno, že ich vydavatelia podporujú a motivujú návrat hostí do reštaurácií...

Soňa Hudecová ©

návštevy: 32009